Pod toskánskym nebom
18. septembra 2017
Toskánsko – dychberúce scenérie, historické mestá, vidiecke usadlosti, skvelé jedlo a víno, pohostinní ľudia a jeden veľký splnený sen 🙂 Takto by som charakterizovala región nachádzajúci sa v strede Talianska. Môjmu srdcu blízkeho Talianska 🙂 K splneniu sna dopomohla aj Zdenka Jakešová a jej originálna cestovka Sí, Italy, ktorá sa postarala o ubytovanie, tipy na výlety a školu varenia s Emanueleom Ridim. (Prečítajte si rozhovor so Zdenkou)
Okrem množstva zážitkov a srandy som tu oslávila aj narodeniny. Vyšli na nedeľu, deň keď som na tento svet zavítala. O to väčší dôvod osláviť to s kvalitným Chianti, za zvukov AC DC 🙂 a s mojím úžasným manželom a najlepšou kamarátkou „staršou sestrou“. Dokonalosť na n-tú.
Pod toskánskym nebom
Pohľad na toskánske kopce sa mi asi nikdy nezunuje. Možno sa vám stalo, že realita nezodpovedala obrázkom z katalógov a internetu. Garantujem vám, že v Toskánsku sa to nestane.
Toskánsko
Netúlali sme sa iba po vidieku, ale navštívili sme aj okolité mestá a mestečká. Florenciu dokonca niekoľkokrát, Siena, Pisa, San Gimignano, San Casciano in Val di Pesa, dedinku Montefiridolfi a Volteru, ktorej námestím sa inšpirovali tvorcovia Twilight ságy (nie, reálne sa tu nenatáčalo).
K talianskemu „la dolce vita“ neodmysliteľne patrí caffé. Navštívili sme pražiareň Manaresi neďaleko Florencie, ktorá pôsobí od roku 1898. Keďže patrím k milovníkom kávy, sledovať celý proces praženia bol pre mňa zážitok. Áno, správne predpokladáte, že pár balíčkov vzoriek odchádzalo s nami domov 🙂 Mali sme tak príležitosť vrátiť sa späť do Toskánska vždy, keď sme si pripravili moje obľúbené ristretto 🙂
Ďalšou zástavkou našich potuliek bolo rodinné vinárstvo Luiano, ktoré produkuje pre túto oblasť typické červené víno Chianti. Je obdivuhodné, že vinárstvo vzniklo v roku 1389. Opäť správne predpokladáte, aj tu sme degustovali a odnášali si so sebou zásoby na zimné večery 🙂
Boli sme sa presvedčiť a potvrdzujem, je šikmá – veža v Pise 🙂
Z Pisy sme na odporúčanie zamierili na cestu SS1, ktorá sa tiahne popri mori a výhľady so skalnatých útesov sú pastvou pre každého fotografa.
V neposlednom rade musím spomenúť aj kulinárske zážitky. Okrem návštevy skvelých trattorií, sme si aj sami navarili podľa tradičných talianskych receptov pod dohľadom „itala v kuchyni“ Emanuelea Ridiho. Ďalší neopakovateľný zážitok a veľa, veľa, veľa srandy 🙂
Emanuelle Ridi, Miroslav Zaťko a ja 🙂
U mňa skončilo Toskánsko s plným počtom bodov, plným kufrom kávy, vína a iných talianskych dobrôt. Ak ešte stále premýšľate nad návštevou tohto čarovného kúta Talianska, tak už neváhajte a choďte si plniť sny 🙂 Šťastnú cestu 🙂
PHOTO : Mairo
Môže Vás zaujímať:
